Ešte, keď to bolo možné, stihli sme pripraviť víkendové školenie pre študentov zo Žilinského gymnázia, Hlinská. Samozrejme, že sme dodržali všetky hygienické opatrenia a víkendovku sme si užili naplno a v plnom zdravý. Víkendovky sa zúčastnili študenti, učitelia zo Žilinského gymnázia a členovia školského realizačného tímu. Avšak viac vám prezradí Ivka – členka realizačného tímu na Žilinskom gymnáziu.
Môj prvý pocit, keď som prekročila prah dverí do konferenčnej miestnosti, bol veľmi zmiešaný. V prvom rade som mala strach, že nie všetko zvládnem, na druhej strane som si hovorila, či bolo správne rozhodnutie sem ísť a v konečnom dôsledku som sa podvedome tešila na celý priebeh, hlavne na spoznanie nových ľudí. Trochu veľa emócií na úvod, ale tak to býva, keď má prísť niečo veľkolepé.
Už v prvý deň bol program veľmi pestrý a nabitý. Prebehlo úvodné predstavenie, zoznámenie sa s plánom a výstupmi víkendovky. Spomínam si na jednu veľmi zábavnú aktivitku. Každý si mal na papier napísať svoje meno. Tieto papiere sme si medzi sebou počas hrajúcej hudby vymieňali, a keď nastalo ticho, rýchlo sme kreslili človeka, ktorého papier sme držali v ruke. Často sa medzi nami ozýval jasavý smiech a navodila sa príjemne radostná atmosféra.
Nezabudlo sa ani na overenie si zručností v tímovej spolupráci. Účastníci sa rozdelili do štyroch skupín po päť ľudí. Za učený čas museli postaviť čo najvyššiu vežu zo špagiet, lepiacej pásky, špagátu a s marshmallow na samotnom vrchu. A ako to dopadlo? Tí, ktorí mysleli vo veľkom, mali vežu najmenšiu a naopak tí, ktorí sa vynašli v jednoduchosti bez zbytočného polemizovania ako vyhrať, nakoniec obdržali prvé miesto. Celý program prvého dňa bol skvelý a dynamický.
Druhý deň víkendovky tvoril v podstate najhlavnejšiu časť. Nadobudli sme veľa informácií, ako komunikovať a správať sa k ľuďom podľa ich sociálneho statusu, ako funguje reč tela a čomu sa máme vyhnúť, aké sú rozdiely medzi skupinou a tímom, a či sa vôbec ako tím môžeme nazývať. Veľmi prínosnou aktivitou bol takzvaný štvorec.
So zaviazanými očami sme sa pochytali za ruky a museli sme nadobudnúť útvar štvorca. Verte mi, nebolo to také ľahké, ako to znie. Po určitom čase, keď sme už strácali všetku nádej na vylepšenie, sme to vzdali. Dalo by sa povedať, že sme vytvorili nepravidelný lichobežník na čom sme sa všetci dobre pobavili.
Počas ďalšej aktivity strom života, školitelia navodili pokojnú a nerušenú atmosféru uvoľňujúcou hudbou a tlmeným svetlom. V tejto aktivite sme sa hlavne zamerali na vnútro každého jedného z nich. V čom vynikáš? Aké sú tvoje priority a úspechy? Kto ti v živote najviac pomohol? V čom sa chceš zlepšiť? Aké sú tvoje slabé stránky? Kto ti je v živote najbližší? Aj takéto otázky vynikali. Každý zapojený mal tak možnosť zažiť proces sebareflexie, nastaviť si zrkadlo do svojho vnútra. Taktiež sme sa spoločne stretli za stolmi, na ktorých boli sviečky a my sme pri nich viedli príjemné a hlboké rozhovory.
Aby víkendovka nebola len v prostredí vyteplených, pohodlných priestoroch hotela, pripravili sme si po večeri nočnú výpravu. Okolo 20-tej hodiny sme študentov s profesormi rozdelili do štyroch skupín. Pre každú skupinu bola pripravená jedna vonkajšia aktivita, v ktorej získavali body za svoju úspešnosť. Potom nastala najhlavnejšia časť. Skupiny mali počas výstupu na kalváriu nájsť všetky indície ku konečnej šifre. Cesta bola veľmi zaujímavá a oveľa strašidelnejšia v tejto nočnej hodine, ale našťastie nikto neprišiel k úrazu, naopak, väčšina účastníkov si to vychutnávala. Na samom vrchole museli danú šifru rozlúštiť, čo sa študentom samozrejme podarilo.
Nadišiel čas nedele – počas ktorého sme skôr vstrebávali informácie. Zakončilo to už len hodnotenie každého účastníka. Tak, ako som vkročila na víkendovku so strachom, tak som potom odchádzala s bohatým naplnením. Myslím si, že každý z nás si v duchu povedal pri lúčení povedal: „Toto školenie stálo za to!“
Autorka blogu: Ivana Hnátová
Víkendové školenie bolo spolufinancované z ŽSK a RAŽSK