Kedy vzniká talent, alebo má ho vlastné každý? Prečítajte si blog s Mgr. Michaelou Vargovou, PhD. predsedníčkou Rady pre rozvoj materských škôl SR a riaditeľkou jednej z banskobystrických materských škôl.

Miška, ako by si ty definovala slovo TALENT? 

Ak by som ti mala odpovedať prísne odborne, tak talent je rozvinutý predpoklad. Každý z nás má na niečo predpoklady a na niečo nie. Niekedy nám okolnosti prajú a my môžeme naše predpoklady rozvinúť do talentu. Všimneme si, že niečo robíme ináč, máme z toho akúsi vnútornú radosť, ktorú pri inej činnosti necítime, akosi “vieme”, že toto je ono. Všimnú si to aj ostatní a dajú nám to najavo. Sme proste v niečo iní a je to zreteľné. 

Má ho podľa teba každý? 

Každý má na niečo predpoklady. Nie každý má však to šťastie, že sa u neho talent prejaví len tak. Často je talent okolím vnímaný ako dar, ako čosi, o čo sme sa akosi sami nezaslúžili. Nie je to však pravda, alebo lepšie povedané, je to pravda len sčasti. Predpoklady nám “darovali” naši predkovia a v tomto zmysle má v nás nejaké dedičstvo každý. Ale talent nie. Talent nie je samozrejmosť. I keď v istom slova zmysle je semienko nejakého talentu zasiate v každom z nás, nie u každého z nás dostane šancu. Drieme niekedy aj cez generáciu, kým sa prejaví. Preto môžu byť niekedy rodičia prekvapení, odkiaľ sa v dieťati zobral ten “talent”. 

Ak ho objaviť a chceme podporovať, kedy a kde ho už treba hľadať? 

Myslím, že hľadať a nachádzať ho môžeme celý život. Už v ranom veku si však spravidla niekto všimne, že dieťa má pre niečo predpoklady. Ak sa nám totiž niečo darí a niečo nám ide hladko, máme sklony tieto činnosti vyhľadávať. Preto by si mali rodičia a učitelia všímať, čo dieťa vyhľadáva. Niekedy sa talent prejaví aj tým, že dieťa robí niečo „čudne“. Napríklad zvláštne kreslí, maľuje, má iné pohybové, či rečové prejavy, robí „zvuky“ a podobne.

Takýmito zvláštnosťami môžu byť rodičia znepokojnení a považovať ich za nenormálne. Spravidla len vzdelaný, prípadne skúsený človek (napr. učiteľ) rozozná v prejave pozadie, jeho príčiny. „Dobabraný“ obrázok môže byť výsledkom neuveriteľne premysleného tvorivého postupu, „zvláštne zvuky“ hudobnou reakciou na zvuky sveta, zvláštne pohyby motorickou tvorivosťou reagujúcou na „rytmus“ sveta. Je výborné, ak dieťa v predškolskom veku chodí do materskej školy, kde učia vzdelané pani učiteľky, ktoré neučia len „podľa kuchárskej knihy“, ale vedia čo sa tza ktorou aktivitou skrýva a dokážu „čítať“ v osobnosti dieťaťa. 

Začína to všetko v MŠ alebo už oveľa skôr? 

Ak myslíš prejavy výnimočných predpokladov, tak spravidla áno. No maličké deti sú také zázračné, že pre nás je u nich talentom všetko. 🙂

Už 22 rokov pracuješ v deťmi, akým spôsobom sa prejavuje talent v tomto veku?

Napríklad pri konštruktívnych hrách – niektoré deti majú neuveriteľný zmysel pre statiku. Pozeráš na tú stavbu a doslova ti rozum neberie ako môže stáť. Ona však stojí a niekedy aj niekoľko dní, kým do nej niekto nestrčí. Je to fascinujúce. Niektoré deti doslova hltajú spev učiteľky a dokážu spievať až neuveriteľne čisto a to aj bez sprievodu, čo dokáže málokto. Sú deti, čo majú veľký zmysel, až talent pre mediátorstvo, sú tmelom kolektívu a ich sociálne zručnosti sú evidentne nadpriemerné. Intelektové nadanie si všimneš spravidla rýchlo, i keď niekedy tieto prejavy zakrýva úroveň reči, ktorú spravidla laik považuje za indikátor intelektu – deti, ktoré sa nedokážu dobre vyjadriť považujú dospelí spravidla za „hlúpejšie“, čo nemusí byť pravda. Za 22 rokov som zažila niekoľko detí, ktoré čítali 3-4 ročné.

Asi pred 19timi rokmi som prišla som prvý deň do novej práce, čupla som si k malinkému chlapčekovi, ktorý mal v lone knižku a opýtala som sa ho: „Čo robíš?“ On na to: „Čítam.“ A ja v snahe sa skamarátiť žartom: „Prečítaš mi niečo?“ A on začal čítať. Bolo to aj strašidelné, ale úžasné. Mala som raz chlapčeka, ktorý bol tak neuveriteľne matematicky nadaný, že mu po nástupe do školy umožnili chodiť na matematiku s druhákmi až tretiakmi. Je výborné, ak na nadanie detí dokáže reagovať aj bežná škola. Je ich medzi nami veľa. 

Aké sú vlastne charakteristiky výnimočných detí s talentom?

Aké sú? Sú to proste deti 🙂 Chcú sa hrať, skúmať svet, byť prijaté a zdieľať. Potrebujú starostlivosť a pochopenie tak, ako každý. Potrebujú svoje danosti rozvíjať, aby boli šťastné. A my, dospelí, tu máme byť pre ne. 

Možno vôbec o niekom povedať, že talentom nedisponuje žiadnym?

Možno áno, ale určite má každý na niečo predpoklady. Nechcem raziť tézu, že každý je výnimočný, vytvorila už na deti i dospelých veľa tlaku. Je fajn všimnúť si talent, ale nepáči sa mi tlak na to, že každý by mal nejaký mať. Vyvoláva to vo svojich extrémoch pocity neschopnosti a menejcennosti. 

Ako talent rozvíjate vo vašej MŠ? Je dôležité cielene podporovať vybrané silné stránky dieťaťa?

V našej materskej škole sa nesnažíme robiť z talentu výstavný exemplár. Pani učiteľky si spravidla všímajú prejavy detí, ktoré „vybočujú z priemeru“ a snažia sa ich zakomponovať do bežného života. Okrem rozvíjania talentu je totiž dôležitá aj normálna socializácia dieťaťa. Poviem to trošku hrubšie, nechceme z talentovaných detí robiť exotov. Samozrejme, zúčastňujú sa na súťažiach, prehliadkach, dostanú rolu na besiedke, odporúčíme rodičom rozvíjať talent aj mimo školy.

No dôležité je tiež, aby sa dieťa učilo žiť s ostatnými a byť platným členom spoločnosti, rešpektovať ostatných a vedieť sa zdravo presadiť aj podriadiť. Materská škola má okrem iného poslanie položiť u detí základy pre život v spoločnosti a dať deťom vyrovnané šance pre úspechy v ďalšom vzdelávaní. Je dôležité, aby deti boli vyrovnané, rozvíjali sa v súlade so svojim potenciálom, či už sú talentované alebo nie. Silné stránky má každé dieťa, aj tie slabé. Nechcem aby to vyznelo zle, ale nám je v podstate jedno, čo je dieťa nadané, my sme tu pre všetky deti. Nadanie sa môže prejaviť aj neskôr, takže sa snažíme podporovať zdravé sebavedomie, sebaúctu a sebapresadenie, proste psychicky dobre vyladenú osobnosť dieťaťa. 

Ak v MŠ nie je nejaká výnimočnosť odhalená a podporená, možno ju nájsť a podporiť podľa teba vo vyššom veku? Napríklad tak, ako je to v našom programe Show your talent – na strednej škole?

Samozrejme. Vo Vašom programe sa môžu ukázať deti, ktoré už majú talent rozvinutý. Dovolím si však tvrdiť, že je fajn, ak majú reálny sebaobraz a zdravé sebavedomie, o ktorom som písala vyššie. Je výborné, že deti dostávajú možnosti prejaviť sa na verejnosti, „otestovať“ svoj prejav na reakcii publika. Patrí to k procesu presadzovania sa. Bez toho môžu žiť v ilúzii a v skreslenom sebaobraze. 

 Aký je tvoj vzťah k neformálnemu vzdelávaniu mladých  dospelých?

Je to podľa mňa jeden z najdôležitejších spôsobov zachovania zdravej spoločnosti. 

Je potrebné aby sa učiteľky vzdelávali celý život?

Nieže je to potrebné, ale je to nevyhnutné. Učiteľka sa musí vzdelávať celý život, dokonca je to jedna z jej povinností zakotvených v paragrafe školského zákona. Nielen že rôzne pozície a funkcie sú podmiené ďalším vzdelávaním, ale aj kurikulum, doba, či vzdelávacia politka sa stále mení, sú tu prirodzené nároky rodičov na vzdelávanie. Preto vôbec nerozumiem tomu, prečo sa vzdelanie učiteliek materských škôl na Slovensku tak tragicky podceňuje. V EU spočítaš na prstoch jednej ruky krajiny, kde ešte postačuje mať strednú školu, alebo len nastavbu. Jednou z nich je Slovensko. Našťastie učiteľky samé cítia potrebu lepšieho vzdelania a mnohé študujú ďalej. Neformálne vzdelávanie často supluje tie formálne cesty, naše vzdelávacie štátne inštitúcie nepokrývajú záujem ani témy, v ktorých sa učiteľky potrebujú a chcú vzdelávať. 

Uvítala by si mentoring a koučing učiteľov? Aký?

V závislosti od potrieb školy. Opäť nechcem aby to vyznelo zle, ale často sa stretávame s tým, že nás chce niekto vzdelávať a viesť v niečom, v čom máme omnoho hlbšie znalosti a skúsenosti. Naopak, chýba nám napríklad spolupráca s odborníkmi – špeciálnymi pedagógmi, školskými psychológmi, mediátormi, a podobne. Ako riaditeľka by som napríklad privítala dobrý sociálno-psychologický tréning pre seba aj učiteľky. 

Akým talentom disponuješ ty a čo zaujímavé ti prináša do života? 😉

Ako dieťa a teenegerka som bola dobrá klaviristka, do ĽŠU som chodila od štyroch rokov a vedela som čítať noty oveľa skôr ako písmená, dnes si hrám len tak pre radosť. Veľmi rada píšem, vyjadrujem myšlienky a toto mi prináša hlboké uspokojenie. Je veľmi ťažké vyjadriť slovami svet, vyskladať jeho obraz pomocou reči a jazyka. Obdivujem skvelých spisovateľov a ľudí, ktorí dokážu zachytiť jeho čaro v jazyku. Preto mám rada aj humor a satiru, aj dobrú poéziu. 

Chceš ešte niečo dodať na záver?

Prípadne odkázať niečo organizačnému tímu, mentorom, študentom nášho programu?

Mám taký pocit, že študenti a mladí ľudia sú dnes pod veľkým tlakom, že ak nie sú výnimoční, nie sú nikým. Chcem im odkázať, že to nie je pravda. Talent je dar, nie tovar. Robte to, čo vás napĺňa uspokojením a pri čom cítite radosť a vášeň. Venujte sa svojmu talentu tak, aby ste mali pocit radostného naplnenia. Nestresujte, že sa strápnite. Každý sa toho bojí, či je talentovaný alebo nie. Prijmite spätnú väzbu, len tá vás dokáže posunúť ďalej. Veľmi vám všetkým fandím. 

Mentorom a organizačnému tímu prajem bystré oko na odhalenie talentov, veľa pochopenia a porozumenia pre deti a veľa osobného uspokojenia pri tom, čo robia.  

Rozhovor pripravila: Silvia Žabková 

Foto: Michaela Vargová, Jakub Žabka

Pin It on Pinterest