Dnes vám prinášame pohľad na online konferenciu z pohľadu Andrei Laškovej, učiteľky SPŠ Dopravnej vo Zvolene a koordinátorky učiteľov v našom programe.
Tak a máme to za sebou. Prvú „online“ konferenciu SYT. Pôvodný zámer uskutočniť konferenciu pre našich študentov, mentorov, partnerov zmarila Korona a postavila pred nás novú výzvu, zrealizovať ju práve online formou.
Inšpiratívni spíkri, zaujímavé študentské prezentácie, mentori, ambasádori, ale aj súťaže o hodnotné ceny. To všetko Vám bolo sľubované pri propagácii našej online konferencie. Ja dúfam, že tieto očakávania sme naplnili.
Čo všetko ste teda mohli vidieť? Naozaj veľmi veľa.Ja by som vám však dnes chcela sprostredkovať pár momentov zo zákulisia, z toho čo ste na konferencii nevideli.
Bolo úžasne sledovať príchody všetkých účastníkov. Každý prichádzal s inými emóciami. A každý prežíval konferenciu inak. Ale všetci mali niečo spoločné, a to pozitívnu náladu.Zákulisie sme mali v kaviarni Dolinka, ktorá nám poskytla útočisko a príjemné prostredie, s ešte príjemnejším personálom.
Prví prichádzali členovia realizačného tímu. Dalo sa postrehnúť malé napätie každého jedného z nás. Jaro nás výborne zmenežoval, každý vedel čo má robiť, čo má na starosti, tak aby všetko klaplo ako má. Ale predsa len, nikto nevedel čo všetko nás čaká a ako to celé dopadne.
Osud neustále pripravuje prekvapenia a prekážky na ceste a skúša našu vytrvalosť a odhodlanie. A ani našu konferenciu takéto prekážky neobišli. Hneď ráno po príchode do štúdia sme zistili, že v celom priemyselnom areáli vypadla elektrina. Nás, ale predovšetkým Jara to zastaviť nemohlo a rýchlo zabezpečil generátor. Zaujímavé bolo ale to, že pár minút po zapojení generátora elektrina nabehla. Druhý technický problém bolo sekanie obrazu, čo ste ale isto postrehli pri sledovaní. Naši skvelí technici sa ale aj s týmto problémom popasovali.
Následne začali prichádzať študenti a učitelia. V ich tvárach bolo vidieť spleť emócií. Zodpovednosť za tím, tréma ale aj určitá dávka stresu. Ale čo bolo pozitívum – každý z nich prichádzal s úsmevom na tvári. Spolupatričnosť v jednotlivých tímoch bola citeľná od začiatku. Snažili sa využiť zostávajúci čas na nácvik, vzájomné povzbudzovanie. Nikto nechcel ukázať trému, aby neznervóznil zvyšok tímu. Pre mňa ako pozorovateľa bolo príjemné ich sledovať ako sa podporujú nielen v tíme, ale aj všetci navzájom. V Dolinke sledovali s napätím jednotlivé prezentácie na telke a držali si navzájom palce. Po návrate zo štúdia si vydýchli, prejavili pochvalu a zasmiali sa na chybách, „brebtoch“ ktorým sa nevyhli. Ale predovšetkým boli šťastní, že to úspešne zvládli a znovu sa na svojej ceste prekonali.
Na konferenciu prišli aj mentori našich študentov, celú konferenciu sledovali práve z Dolinky. Podporovali svojich zverencov počas celej doby projektu a tento deň nebol výnimkou.
Pre mňa najdojemnejší bol okamih pri prezentácií jedného tímu, keď Linda podobne ako ostatní študenti poďakovala svojej mentorke za jej čas a úsilie, ktoré jej venovala.
Sedela som práve v tej chvíli vedľa spomínanej mentorky Lucky. Sledovať dojatie v jej tvári bolo krásne. Je až neuveriteľné, že v dnešnej uponáhľanej dobe naši mentori venovali svoj voľný čas, pre nich na začiatku projektu neznámym študentom, bez nároku na odmenu a s nejasným výsledkom na konci. A ako odmena im stačí tak málo. Nahlas vyslovené „Ďakujem. Ďakujem za podporu a spoločne strávené chvíle. Ďakujem, že ma prišla podporiť aj dnes na konferenciu. Veľmi ma to potešilo.“ Povedala Linda.
A týmito slovami by som aj ukončila tento blog. Ďakujeme za Vašu podporu počas celého projektu. Vám všetkým. Partnerom, sponzorom, mentorom, moderátorke, všetkým účinkujúcim hosťom na konferencii, technikom, fotografom, jednoducho všetkým ktorí sa akýmkoľvek spôsobom zapojili do nášho projektu. Ale aj Vám, ktorí ste nás sledovali zo svojich domovov a držali nám palce. Lebo bez Vás by naša konferencia nemala zmysel.
ĎAKUJEME.
Autorka blogu: Andrea Lašková
Celý záznam konferencie si môžete pozrieť tu: https://www.youtube.com/watch?v=niXSeXA-7ik