V minulosti som bol priam presným opakom. Bol som nesmierne tichý a hanblivý chlapec, čo nemusia byť zlé vlastnosti, no mne sa na mne absolútne nepáčili. A vtedy, vo veku 9 alebo 10 rokov, sa začala moja, verím že celoživotná, snaha o poznanie samého seba. Ale čo je pre mňa najdôležitejšie, prekonávanie mojej vlastnej nedokonalej povahy.
Moje introvertné a hanblivé črty, ktoré mi komplikovali život v azda všetkých jeho sférach, som prekonával naozaj netradičným spôsobom. Roky som chodil vystupovať na rôzne podujatia a akcie s niečím, čo mám naozaj zo srdca rád, s rapovaním. Toto rozhodnutie ma posunulo neskutočne vpred a dá sa povedať, že najmä vďaka nemu sa naštartoval môj vlak smerujúci do nekonečne vzdialenej stanice zlepšovania samého seba.
No potom prišla stredná škola, ktorá ma z mojej ťažko budovanej komfortnej zóny vytrhla do búrky neistoty a očakávaní. Stredná je pre väčšinu z nás veľkou výzvou. Najmä jej začiatky, ktoré boli pre mňa niečím novým a nepoznaným. Objaviť sa zo dňa na deň v inom kolektíve, v inom meste, dokonca aj v inej časti Slovenska so sebou prináša množstvo otázok. Zapadnem medzi nových spolužiakov? Vychytám nový kolektív? Zvládnem si zvyknúť na nové prostredie? Tieto a mnohé ďalšie zamyslenia a otázky som si pred nástupom kládol veľmi často. Ako mnoho ľudí predo mnou, tieto obavy som prekonal a prvé mesiace v škole sa mi podarili zvládnuť.
Po nich ale prišla veľmi neprívetivá pandemická situácia, ktorá mňa a množstvo iných študentov psychicky poznačila. Moja znovuobjavená zóna komfortu sa rozpadla ako domček z karát. No počas hodiny občianskej výuky sa ku mne dostala veľmi zaujímavá ponuka, a to stať sa účastníkom v programe Show your talent. Keďže som človek, ktorý veľmi rád čelí rôznym novým výzvam a ešte radšej ich prekonáva, neváhal som a do projektu som sa prihlásil. Projekt disponoval mnohými skvelými aspektami, o ktorých som pri prihlásení ani len netušil. Veľmi milo ma prekvapili, ba až pomohli na mojej celoživotnej ceste poznávania a prekonávania samého seba. V tej dobe som poznačený psychickými problémami spojenými s dlhou karanténou na mojej ceste stagnoval, čo sa od doby mojich prvých krokov na tejto ceste nestalo.
Práve preto som projektu veľmi vďačný. Priniesol mi presne to, čo som potreboval. Znovu som objavil svoje silné stránky, o ktoré sa môžem oprieť, ale i svoje slabšie miesta, ktoré si ešte vyžadujú prácu a sebareflexiu. V neposlednom rade som objavil nové priateľstvá, vďaka ktorým sa dokážem držať na mojej nie vždy jednoduchej a rovnej ceste. Vďaka ktorým viem, že je po každom páde dôvod vstať a pokračovať.
Autor blogu: Peter Kovaľ
Prečítajte si aj: Môžu sa stať zo spolužiakov tímoví hráči?