Keď mi bola pridelená úloha napísať blog na túto tému, trochu som sa zhrozila. Priznám sa, že „blog“ som nikdy nepísala. Takže to bola pre mňa taká výzva. Možno oveľa väčšia ako samotné zapojenie do programu SYT.

Tak ako veľa z Vás som bola zapojená už do rôznych projektov, financovaných z rôznych zdrojov a organizovaných rôznymi inštitúciami. A musím sa priznať, že už som cítila určitú únavu a skepsu,  keď som počula slovo „projekt“ a slová „mali by sme sa zapojiť“.
Ale keď k nám pred dvomi rokmi do školy prišiel Jaro Dodok s predstavou realizácie programu SYT, hneď som vedela,  že sa chcem zapojiť. Mala som predstavu, že tento projekt sa bude odlišovať od predchádzajúcich. A moje očakávania sa naplnili.
Po prvotnom nadšení som trochu váhala, či som sa nedala na niečo čo ma bude stáť veľa energie a výsledný efekt bude len čiarka „zrealizované“  a nič viac.

Našťastie prišla prvá „víkendovka“  a vedela som, že som urobila dobre. Už počas prvých hodín sme učitelia tvorili tímy so žiakmi. A to doslova, nie ako učitelia a žiaci, ale ako jedny z nich.

Počas realizácie nášho projektu som sa musela trochu krotiť a musela som si dávať pozor, aby som sa nevrátila do role učiteľa a naďalej zotrvala len ako rovnocenný člen tímu. Bolo potrebné diskutovať o nápadoch, možnostiach ako ich realizovať, prijať kritiku, nechať pracovať a prejaviť sa ostatných. Prebrala som na seba rolu „povzbudzovateľa“, a ako mi na konci povedali žiaci z môjho tímu, bola som pre nich taký štartér. Keď prichádzali problémy a potrebovali silu a predovšetkým chuť sa s nimi popasovať, tak som ich tak povediac „nakopla“. Nebolo to zložité, stačilo povzbudenie a prejav dôvery, že to určite zvládnu a boli späť odhodlaní dokončiť čo začali.

Ak mám vysloviť svoj názor aký je prínos projektu SYT, tak by som to rozdelila do dvoch skupín:
Pre žiakov je prínosný najmä tým, že ich naučí pracovať a komunikovať v tíme, vysloviť a obhájiť svoj názor, zodpovednosti za tímový výsledok, objaviť a zdokonaliť svoje schopnosti, prekonávať svoje hranice, ale predovšetkým zvýšil ich sebadôveru a sebavedomie.

A čo môže ponúknuť učiteľom?
Nový pohľad na študentov, objaviť nové spôsoby komunikácie so žiakmi, získať skúsenosti so zážitkovým vzdelávaním. Ale predovšetkým nájsť presvedčenie a energiu do budúcnosti, že práca učiteľa aj v tejto dobe má zmysel.

A čo vo mne zanechal?

Nebudem klamať, tento projekt ma stál množstvo energie a námahy, ale stálo to zato. Vidieť na konci projektu „mojich žiakov“  šťastných, že to majú konečne za sebou. Ale najmä spokojných a hrdých na svoj výsledok, nato že dokázali prekonať samých seba. Ten výraz v ich tvárach sa nedá ničím vynahradiť. A ak sa prihováram učiteľom, tak nemusím opisovať pocity spokojného a hrdého učiteľa, ktorý vidí svojich zverencov prežívať úspech a šťastie.  Aj on je šťastný a hrdý spolu s nimi.
A na záver môžem už len povedať: Ďakujem, že som mohla byť členom môjho tímu, ale aj celého tohto úžasného projektu Show Your Talent.

Autorka blogu: Andrea Lašková

Pin It on Pinterest