Inšpiratívny rozhovor s Jarom Červinkom, ktorý sa venuje dobrovoľníckej činnosti popri tom, ako podniká v IT sektore. Postupom času sa vyprofiloval na školiteľa v rámci neformálneho vzdelávania. A aby toho nemal málo pôsobí ako koordinátor v rozvojovom programe Show your talent v Dubnici nad Váhom.
- Ahoj Jaro, ty si už ako stredoškolák založil internetovú telku, však? Ako sa ti to podarilo?
Ahoj, Dávid, áno, aj keď s odstupom času by som nehovoril o internetovej telke, aj keď to znie zaujimavo. Boli dve fázy tohto projektu. Prvou bolo, že sme si na škole vytvorili televízne štúdio – nakúpili sa prvé kamery, mikrofóny a softvér na strihanie videí, boli sme partia študentov, ktorých táto téma bavila a tak sme sa po dohode s riaditeľkou do toho pustili. Druhou fázou bolo, keď som napísal projekt, kde televízia mala byť nástrojom ako v našom meste zvýšiť možnosti participácie mladých ľudí. Totižto vtedy bola situácia v meste úplne na mŕtvom bode. Projekt nám schválili a tak vznikla Dubnická internetová telka.
- Čo bolo tvojou motiváciou pri zakladaní internetovej televízie?
Mojou motiváciou bola vyššia angažovanosť mladých ľudí v meste. Chcel som, aby sa začalo v meste viac dobrovoľníčiť, aby sa vytvorila študentská rada v meste, aby sme sa začali viac stretávať, aby sa vytvorila komunita. Myslím, že tu je dôležité povedať, že sa mi to nepodarilo. Je to podľa mňa dôležité z toho dôvodu, že keď niečo robíte nie vždy to vyjde. Ale netreba sa vzdávať. Treba si z toho zobrať ponaučenie, chyby neopakovať a skúsiť spraviť niečo nové.
- Môžeme o tebe povedať, že si profík v IT sektore. Čo by si odporučil mladým ľuďom, ktorí sa zaujímajú o programovanie, technológie či IT, aby sa dokázali naplno rozvíjať?
Začni hneď. Teraz. Niečím sa odlíš od ostatných. Ak chceš programovať, ok. Neostaň pri programovacích jazykoch, nauč sa napríklad cudzie jazyky. Angličtina, nemčina, španielčina. Ak budeš dobrý programátor, ktorý bude poznať cudzie jazyky otvoria sa ti omnoho väčšie dvere. K programovaniu mi napáda ešte jedna vec, nechceš cudzie jazyky? Dobre, nauč sa dobre komunikovať, tímovo spolupracovať – otvorí ti to ďalšie dvere a ďalšie možnosti.
„Nemuší robiť všetko, vyber si a keď si vyberieš, tak si daj záležať a rob to poriadne.“
- Ty si začal podnikať ihneď po skončení strednej školy. Nebolo to moc riskantné? Čo by mohol byť prvý krok pre študenta, ktorý počas štúdia rozmýšľa nad cestou podnikania?
Riskantné to nebolo, skončil som strednú. Mal som 17, aj keby som tri roky podnikal a nevyšlo to, stále som mohol ísť na výšku a nestratil by som veľa času. Ale aj keby som mal po strednej 20 a išiel podnikať stále by som do toho šiel.
Je toho viac nad čím treba rozmýšľať, ale poradil by som byť vytrvalý. Len takto to znie až príliš jednoducho, vytrvalosť prináša svoje chyby, bublinu. Chyby a bublinu treba vedieť eliminovať alebo ich vedieť zvládnuť, k tomu by som odporučil mentora, ktorý si podobnými vecami už mohol prejsť a môže vedieť pomôcť.
- Aj po tom ako si opustil svoju strednú školu Gymnázium v Dubnici nad Váhom, sa na ňu stále vraciaš, aby si pomáhal študentom či vedeniu školy. Prečo?
Strávil som na Gympli osem rokov a to zanechá na tebe následky (smiech). Škola mi toho veľa dala a je na mne, aby som jej to vrátil. Myslím si, že to je aj model, ktorý by mal fungovať, ak sú absolventi spokojní so svojou školou, mali by jej pomôcť. A ak sú k tomu ešte aj úspešní, mali by sa o svoju bývalú školu zaujímať a pomôcť jej. Prestíž školy sa nemeria len víťazstvami na olympiádách, ale aj tým, aké meno jej robia jej absolventi, preto by toto meno nemali vytvárať len externe na vysokých školách, kam chodia, vo firmách, v ktorých pracujú, ale mali by prísť aj späť do komunity a aspoň ponúknuť svoj príbeh študentom, ktorý momentálne tú túto školu navštevujú.
- Bol si mentorom študentskej spoločnosti v rámci Ja Slovakia. Ako si študentom pomáhal? A čo inovatívne vytvorila ich študentská firma?
Snažil som sa im otvoriť dvere. Ukázať, aké sú možnosti, potom už bolo na nich či ich využijú. Naplno som mentoroval jednu študentskú firmu a tá vytvorila nabíjací stojan na telefón, ktorý tlačili na 3D tlačiarni. Bolo to eko s dobrým dizajnom a myšlienkou. Teší ma, ale to, že na škole pôsobil aj nový mentor Samo, ktorý to robí oveľa lepšie ako som robil ja. A to je podľa mňa v procese školy veľmi dôležité, aby vždy prichádzali noví a noví ľudia, aby sa nestagnovalo v jednej bubline.
- Možno tento blog číta niekto, kto sa hanbí alebo bojí rozvíjať svoje talenty. Ako by si povzbudil tohto čitateľa/čitateľku?
Nemusíš ísť cestou, o ktorej hovoria na nete, o ktorej hovorím ja a ani nikto iný. Môžeš ísť svojou vlastnou, unikátnou cestou, ktorá môže byť podľa teba. Preto je na tebe, ktoré talenty a akým spôsobom budeš rozvíjať. Nech ťa to baví a nech si šťastná/ý. Provokuj samého seba, pred samým sebou sa nemusí hanbiť nikto. Prakticky ti, ale môže pomôcť, ak ti niekto pomôže pomenovať tvoje talenty. Odporúčam Gallupov talentový test, ktorý aj súčasťou tohto ročníka Show your talent.
Prečítajte si aj: Ako objaviť svoj talent a zistiť čo robiť vo svojom živote?
Autor blogu: Dávid Maslen